Kresba – odev ženský pracovný
Kresba – odev ženský pracovný
Všedný odev ženy v letnom období, Detva, začiatok 20. storočia. Pohľad zozadu. Žena má oblečený rubáš (oplecko) bez výšivky (na hladko), modrý kartúnový živôtik, sukňu z modrotlače s drobným žltým vzorom a úzku zásteru z farbiarskeho plátna, s pásikom bieleho vzoru dookola. Na bokoch vykasaná a upevnená sukňa do pása sa nosila vo všedné aj sviatočné dni. Pod sukňou vidno dlhú časť rubáša. Na hlave má žena starší, obnosený čepiec z bieleho tylu. Krížom cez hruď má uviazanú trojuholníkovú kartúnovú šatku s drobným potlačeným vzorom, ktorej uviazané konce visia na sukni. Len v čepci, bez šatky na hlave a bez šatky uviazanej krížom cez hruď mohla žena chodiť iba okolo domu alebo pri práci na poli. Mimo domu musela mať na čepci uviazanú šatku. Ženy vo všedné dni chodili od jari do neskorej jesene väčšinou bosé.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.
