Kresba – účes ženský – postup česania – pokračovanie
Kresba – účes ženský – postup česania – pokračovanie
Úprava hlavy vydatej ženy, Detva, začiatok 20. storočia. Omotané pramene vlasov v podobe oblúka či kruhu zostali visieť vpredu a bolo možno pokračovať v ďalšej úprave. Hotový oblúk (kotúčka) sa spred tváre zvihol až na temeno a upravil sa do výsledného tvaru mierne prehnutého štvorca alebo obdĺžnika s oblými rohmi. V prvej štvrtine 20. storočia takto upravený účes na hlave pridŕžal len napevno uviazaný čepiec. V druhej štvrtine 20. storočia sa účes robil väčší a voľnejší, preto sa o hlavu priväzoval bielou alebo čiernou šnúrkou. Súčasne sa namiesto kotúčky začala používať podložka do účesu, drót. Podložka bola zhotovená z hrubšieho, do príslušného tvaru zohnutého drôtu, ktorý bol obalený kúdeľou omotanou bielou tkanicou.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.
