Xénia Lettrichová
Michaela Trizuljaková patrí ku skupine výtvarníkov, ktorí v 80. rokoch svojou tvorbou pomohli etablovať na Slovensku odev ako výtvarnú disciplínu. Hneď od počiatku nastúpila s názorovo vyhranenými, autentickými a výraznými odevnými kreáciami. Celé jej snaženie malo a dodnes si udržalo jasné kontúry, charakter a vlastný, dobre rozpoznateľný a od módnych trendov nezávislý štýl. V odevnej tvorbe používa praprincíp – spájanie a vrstvenie. Základom je na stroji pletená plocha, nemodelovaná a len minimálne tvarovaná. Jednotlivé diely k sebe prikladá a spája. Nepoužíva gombíky, zipsy ani záševky, má univerzálne veľkosti. Operuje so štruktúrami, stavbou a vrstvením, zapája priesvity a priestor. Telo neobopína, ale v pohybe zahaľuje – ako dobrý parfum. Materiál, nite sama farebne upravuje, a to jej dáva širokú škálu tónov a nekonečnú možnosť kombinácií. Paralelu a tvorivé prekríženie prác z papiera, inštalácií a odevu predstavujú odevné výtvarné objekty vytvorené z alternatívnych materiálov, v počiatkoch z igelitu a postupom času hlavne z papiera. Je to vlastne inscenovaný odev a jeho veľkou prednosťou je možnosť voľne vyjadrovať tvar a formálnu stránku bez limitujúcej použiteľnosti. A tu už je len krok k divadelnému kostýmu. Navrhla a realizovala kostýmy a scénu napríklad pre národné divadlá v Bratislave a Prahe.