Jarmila Pechová
Remeslá a ručné výroby boli v minulosti rozšírenou formou hlavného zárobku alebo privyrobenia si najmä v menej úrodných oblastiach Moravy. Po II. svetovej vojne bola táto činnosť mnoho rokov organizovaná prostredníctvom Ústředí lidové umělecké výroby, ktorého zásluhou bolo v období kolektivizácie a znárodňovania zachránených viacero remeselných dielní a udržalo sa mnoho tradičných technológií. Časom sa však stal ÚLUV z hľadiska mnohých odborníkov prežitou inštitúciou a napriek snahám iných o jeho záchranu v roku 1995 zanikol. V prvých rokoch to mnohým jeho bývalým zamestnancom spôsobilo veľké problémy a museli sa danej situácii prispôsobiť.
Vekové zloženie dnešných výrobcov je veľmi rozmanité, často krát ide o potomkov rodín, zaoberajúcich sa niektorou z výrob. Čo sa týka kvalifikácie dnešných výrobcov, riadne vyučení sú hlavne v odboroch kovo- a drevospracujúcich, poprípade kožiarskych. Iní absolvovali školenia alebo rôzne kurzy. Neraz sa výroby so svojimi novými nositeľmi presunuli do iných, netradičných lokalít, výrobcovia začali používať nové, predtým neznáme materiály, zdokonalené pracovné pomôcky, niekde sa pozmenil i sortiment výrobkov tak, aby viac vyhovoval súčasným potrebám. Mnohí ľudia, ktorí sa naučili nejakej výrobe, sa osamostatnili a podnikajú, remeslo je pre nich hlavným zdrojom obživy. Iní si tak len privyrábajú. Zastúpené sú výroby takmer zo všetkých tradičných materiálov.
Najlepší z tradície čerpajúci výrobcovia sú každý rok oceňovaní titulom Nositeľ tradície ľudových remesiel, ktorý od roku 2001 udeľuje minister kultúry ČR.