Ivana Tinesová
K pravidelným činnostiam v domácnosti patrilo aj v minulosti pranie odevov a bielizne. Odev sa obyčajne menil raz do týždňa, v sobotu alebo v nedeľu, keď sa roľníci dôkladne poumývali a obliekli sa do sviatočného odevu. Špinavý odev sa odkladal do komory na žŕdky, do truhly alebo sa voľne ukladal na zem.
Sviatočné súčiastky sa neprali vôbec alebo sa prali len zriedkavo. Každodenné súčiastky a plachty zhotovené z hrubého domáceho konopného a ľanového plátna sa prali niekoľkokrát do roka, a vždy pred veľkými sviatkami (Vianoce, Veľká Noc). Starší spôsob prania bolo tzv. zváranie pomocou horúcej vody a popola v špeciálnej drevenej nádobe s otvorom v spodnej časti. Takéto pranie trvalo najčastejšie dva dni. Bielizeň sa sušila rozvešaná okolo domu po plotoch, na drevených žŕdkach, prípadne sa nechala len tak voľne usušiť na pažiti. Tento spôsob prania, ktorého výsledkom boli krásne vybielené a vyprané textílie, zanikol po 2. svetovej vojne, kedy sa začali používať kupované pracie prípravky.