Katarína Holbová
Výroba kachlíc a stavba kachľových pecí bola na Slovensku od stredoveku odnožou hrnčiarskeho a džbankárskeho remesla. Keramické pece a kachle sa v ľudovom dedinskom prostredí rozšírili od 18. storočia. V zbierkovom fonde Tekovského múzea v Leviciach sa nachádza asi 300 fragmentov kachlíc zo 14. – 18. storočia a kolekcia viac ako 330 komorových keramických kachlíc. Až do polovice 20. storočia boli kachlice zdobené prevažne plastickým rastlinným alebo geometrickým vzorom. Jeho kompozícia bola riešená na celú alebo rozdelenú, členenú čelnú stenu. Plastický štylizovaný rastlinný či kvetinový dekor sa vyskytuje zvyčajne na nečlenenej ploche. Kachlice z 20. – 40. rokov minulého storočia mali už zväčša nezdobený hladký povrch, prípadne ich plastická výzdoba bola jednoduchšia a skromnejšia. Pre bežnú dedinskú domácnosť boli typické v 19. storočí kachľové nadstavce na hlinenom telese pece stojacej v kúte izby. V 20. storočí to boli stavané sporáky alebo kombinované vykurovacie komplety (do jedného celku spojené pec na chlieb, sporák, rúra na pečenie a zásobník na ohrievanie vody), ktoré tvorili súčasť kuchynského interiéru. Kachliarske remeslo dnes znovu začína ožívať. Múzejné zbierky keramických kachlíc a kachliarskych sadrových foriem majú pomôcť pri štúdiu histórie temer zaniknutého remesla.