Kresba – odev dievčenský sviatočný
Kresba – odev dievčenský sviatočný
Sviatočný odev slobodného dievčaťa v letnom období, Hrušov, druhá štvrtina 20. storočia. Pohľad zozadu. Dievča má oblečené rukávce zo šifónu, kašmírový živôtik a modrotlačovú sukňu, na ktorej má opásanú zásteru z bieleho kartúnu, s našitými hodvábnymi stuhami. Na nohách má čižmy. Že ide o slobodné dievča, vypovedá účes – dozadu sčesané a do vrkoča zapletené vlasy, a farebnosť výzdoby jednotlivých odevných súčiastok, v ktorej prevláda červená farba. Dievčatá nosili vrkoč pod živôtikom, spod ktorého bolo vidieť len tráčok, tri ozdobné šnúrky zapletené do konca vrkoča.Iba slobodné dievčatá chodili prostovlasé. Vydaté ženy museli mať na hlave čepiec a šatku.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.
