Kresba – odev mladej ženy po sobáši
Kresba – odev mladej ženy po sobáši
Odev mladej ženy po sobáši, Dobrá Niva, druhá štvrtina 20. storočia. Žena má oblečený rubáš s červeno vytkávanou stánkou, rukávce, živôtik z červeného kartúnu, bielu vrchnú sukňu (kinteš) a na nej opásané dve zástery – širokú zásteru (šatu) z dvoch pôl farbiarskeho plátna a úzku zásteru (vlnienku). Na čepci má uviazanú šatku (uteráč) a na nej založený veniec mladuchy. Uteráč je dlhá úzka šatka z tenkého batistu, ktorá má v strede vložený dlhý pás bieleho tylu. Časť tylu sa viazala na čepiec a batistové konce, zdobené čiernou výšivkou a širokou bielou čipkou, viseli dolu chrbtom až po okraj sukne. Takto oblečená išla mladá žena do kostola v prvú nedeľu po sobáši a v nasledujúce nedele až do prvého pôrodu.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.
