Kresba – odev mladej ženy po začepčení
Kresba – odev mladej ženy po začepčení
Sviatočný odev mladej ženy po sobáši, Žibritov, prvá štvrtina 20. storočia. Žena má oblečený rubáš z bavlneného plátna, bavlnené rukávce, bielu bavlnenú sukňu (kinteš), červený kašmírový živôtik a opásanú má širokú zásteru (šatu) z čierneho glotu. Na hlave má na čepci založenú dlhú šatku (ručník). Tá bola zhotovená z úzkeho pása jemného bieleho batistu alebo perkálu. Na každom konci bol vložený širší pás vyšívaného bieleho tylu a v strede na okraji pásik červeného strojového vyšívania. Poza chrbát a okolo rúk má žena prehodenú pôlku – dlhú úzku odevnú plachtu. Takto upravená išla mladá žena po prvý raz po sobáši na úvod, vádzku. Obliekala sa tak vo sviatočné dni až do narodenia dieťaťa, nie však dlhšie ako jeden rok.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.
