Kresba – odev sviatočný pre staršiu ženu
Kresba – odev sviatočný pre staršiu ženu
Sviatočný odev staršej ženy v chladnom období, Poproč, koniec 19. storočia. Žena má oblečený rubáš (pendel), rukávce, sukňu so živôtikom a úzku zásteru. Všetky súčiastky, okrem živôtika (vistu), ktorý je prišitý k sukni, sú z domáceho konopného plátna. Žena je prepásaná červeným súkenným pásom. Na hlave má čierno vyšívaný plátenný čepiec, previazaný dlhou širokou čiernou hodvábnou stuhou, ktorej konce jej visia dolu chrbtom. Pred chladom ju chráni kabátik (bundík) z čierneho kangáru a cez plecia prehodená veľká čierna hodvábna šatka so strapcami, preložená nie uhlopriečne, ale do obdĺžnika. Táto forma sviatočného odevu a úpravy hlavy súčasne predstavuje smútočný odev v chladnom období, ktorý nosili ženy všetkých generácií počas smútku alebo v pôste.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.
