Kresba – odev ženský smútočný
Kresba – odev ženský smútočný
Smútočný odev ženy, Horná Súča, druhá štvrtina 20. storočia. Žena má oblečené rukávce zo šifónu, sukňu so živôtikom z modrotlače s drobným žltým vzorom a širokú čiernu glotovú zásteru, zdobenú na okraji pásom čiernej čipky. V drieku je prepásaná čiernym súkenným pásom. Na hlave má uviazanú čiernu kašmírovú šatku so strapcami, s modrým a so zeleným vzorom. Pod pazuchou ľavej ruky drží zloženú odevnú plachtu, obrus. Obrus bol zošitý z dvoch kusov konopného plátna a slúžil ako ochrana pred nepohodou, dažďom alebo snehom. O smútočnom charaktere odevu svedčí sukňa so žltým vzorom, ktorá sa obliekala len v čase smútku, ako aj čierny súkenný pás a čierna kašmírová šatka s modrým a so zeleným vzorom. Mimo smútku bol pás červený, rovnako ako šatka.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.
