Tvorba akad. soch. Václava Kautmana je bytostne zviazaná s drevom. Zasvätil mu celý život a len výnimočne siahol po inom materiáli. Ak by sme jeho prácu mali definovať, asi najvýstižnejším pomenovaním by bol súzvuk. V zmysle citlivého prepojenia prirodzených vlastností „živého“ materiálu s Kautmanovou kreativitou, chápaním tvaru, výtvarným cítením. Pôvodne chcel študovať prírodné vedy, ale spoločenská situácia sa nástupom fašizmu neočakávane zvrtla a musel sa rozhodnúť pre inú školu. Ako náhradu si zvolil v tom čase už etablovanú strednú Školu umeleckého remesla v Brne. Tu (od roku 1939) začal pôsobiť vo funkcii riaditeľa uznávaný pedagóg, propagátor nových názorov v dizajne a úžitkovom umení a znalec ľudového umenia Jozef Vydra. Tvorivá osobnosť riaditeľa, ktorý predtým vybudoval na Slovensku progresívnu ŠUR-ku, nepriamo vplývala aj na študenta Kautmana. Na škole študoval odbor umeleckého rezbárstva pod vedením učiteľa, vynikajúceho rezbára Heřmana Kotrbu. Po vojne nasleduje štúdium na pražskej UMPRUM v sochárskom ateliéri Karla Dvořáka.

Po škole prichádza do Bratislavy a nastupuje ako výtvarník v odbore spracovania dreva v ÚĽUV-e. Václav Kautman bol od začiatku v priamom a intenzívnom kontakte s ľudovými výrobcami. Fascinovala ho ich zručnosť a spätosť s materiálom, prirodzene stáročiami vytvárané formy vychádzajúce z úžitkovej povahy predmetu. Postupne si osvojuje všetky techniky ručného spracovania dreva (absolvoval kurzy priamo u ľudových výrobcov – dlabanie, štiepanie, tokárenie, debnárstvo) a následne ich využíval v nových tvarových kontextoch. Patril k tej generácii výtvarníkov, ktorí najviac ovplyvnili výtvarné smerovanie vtedajšej produkcie ÚĽUV-u. V roku 1951 vytvoril Kautman prvý znak ÚĽUV-u. Vo vtedajšej tvorbe sa sústreďuje najmä na drobné úžitkové predmety pre kuchyňu a jedálenský stôl a na pamiatkové predmety – dózy, soľničky a zásobnice na soľ, valčeky na cesto, poháre, kazety, misky, svietniky. Na jeho predmetoch a malých zvieracích figúrkach z tohto obdobia vidieť maximálne sústredenie na hľadanie moderného artikulovania klasických ľudových motívov a tvarov. Pri práci s materiálom sa necháva inšpirovať jeho štruktúrou a prirodzenými vlastnosťami. Od roku 1954 sa stáva hlavným výtvarníkom ÚĽUV-u. Okrem práce pre ÚĽUV sa od roku 1951 paralelne aktivizuje aj v Sekcii úžitkového umenia a priemyselného výtvarníctva, ktorá patrila pod Slovenský zväz výtvarných umelcov (pôsobili tu viacerí výtvarníci z ÚĽUV-u). Spolupracuje na propagácii aj na organizácii výstav a sám sa výstav zúčastňuje ako autor. Pri drobných úžitkových predmetoch začína v tej dobe tvoriť kolekciu vtáčikov. Táto téma natrvalo vstúpi do jeho ateliéru. Hoci ide o drobné figúrky určené pre interiér, prejavuje sa v nich azda najvýraznejšie jeho schopnosť prepojiť sochárske a dizajnérske cítenie. Drobné korpusy vtákov tvaruje odpozorovaním z prírody, ale zjednodušuje tvar a dáva mu hladkú organickú až aerodynamickú formu. Ďalšou jeho veľkou témou sú ryby. V čase, keď pracuje ako hlavný výtvarník ÚĽUV-u, v rokoch 1956 – 1961 pripravuje ako organizátor niekoľko desiatok výstav – vyberá exponáty, koncipuje libretá. Pripravuje prezentácie ľudového umenia v zahraničí. Od roku 1954 začal V. Kautman pracovať aj ako odborný asistent na VŠVU. V roku 1961 odchádza z ÚĽUV-u, aby sa stal najmä pedagógom – s ÚĽUV-om naďalej spolupracuje ako odborný poradca. V jeho tvorbe nastáva odklon od navrhovania úžitkových predmetov a o to intenzívnejšie sa začína venovať voľnej tvorbe. Hlavnou témou je figurálna plastika inšpirovaná živou prírodou, ženským telom, a hlavným materiálom je stále drevo. Do konca svojho života neprestal tvoriť. Jeho tvorbu charakterizoval Jozef Kotík ako tú, ktorá „kultivuje naše zmysly“.

Zdroj: RUD 2/2001, autorka textu: Ľubica Hustá