Už jeho otec s mamou sa v Siladiciach venovali keramickej výrobe. Tamojšia keramika má korene v habánskej tvorbe a jej odkazu zostávajú verní aj v rodine Sklenárovcov. Malý Alexander pomáhal otcovi Jánovi i mame Antónii pripravovať spočiatku hlinu. Za hrnčiarsky kruh si sadol ako desaťročný, a preto sa zákonite pri výbere strednej školy rozhodol pre učenie za umeleckého keramikára. Štúdium organizovalo Ústredie ľudovej umeleckej výroby – teóriu sa učil v Bratislave a prax, na základe udelenej výnimky, doma u otca, vďaka čomu sa mu podarilo osvojiť si rodinnú keramickú tradíciu.
Vnikla do nej aj Alexandrova manželka Janka, ktorá síce keramiku neštudovala, ale počas materskej dovolenky, keďže bývali v dome svokrovcov, postupne spoznala taje výroby a keramickej maľbe sa venuje v manželskom tandeme dodnes.
Od počiatku je príbeh Sklenárovcov, tak ako príbeh predošlej generácie, spojený s ÚĽUV-om. Väčšinu svojich výrobkov dodávali do predajní ÚĽUV-u nepretržite štvrťstoročie. Potom z finančných dôvodov keramickú živnosť pozastavili a zamestnali sa v inej oblasti. Láska ku keramike však u nich pretrvala a roku 2016 sa k jej intenzívnejšej výrobe znovu vrátili. Podnetom im bola výstava pre ÚĽUV Majstri majoliky dnes II., na ktorú ich popri ďalších majolikároch oslovila kurátorka Eva Ševčíková. „Vtedy sme znovu dostali chuť tvoriť. Cítime, že to má význam, a robíme to preto, aby sme dokázali, že to stále vieme. Paradoxne, to, že nás keramika v posledných rokoch prestala živiť, nám prinieslo väčšiu voľnosť,“ priznáva Alexander Sklenár.
Ich tri deti si medzičasom založili vlastné rodiny, čo dáva Sklenárovcom väčšiu voľnosť i finančnú nezávislosť. Práve nezávislosť – nielen existenčná – je cieľom i ozdobou väčšiny remeselníkov. Alexander Sklenár si napríklad sám pripravuje hlinu. Na záhrade ich má celé kopce, každý z iného kúta Slovenska. Aby dosiahol požadovanú kvalitu a farebnosť, musí ich namiešať v presnom pomere. Proces prípravy hliny trvá aj mesiac, ale majstrovi to stojí za námahu.
Točenie na kruhu je tiež silnou stránkou majstra Sklenára, stredne veľkú vázu má hotovú za tri minúty. Za dôležité považuje následné retušovanie nerovností po vytuhnutí. Ako totiž vraví, na lesklej glazúre vidieť každú chybičku. Maľbe výrobkov sa venuje jeho manželka Janka. Prioritne maľuje modré vzory na bielom podklade, ale rada má aj žlto-modro-zelenú farebnosť habánskej keramiky a prispôsobuje sa aj dopytu. Momentálne je masový vkus zameraný skôr na jednoduchšie dekorované úžitkové veci – misky, šálky, mliečniky.
Pri tvorbe drží Alexandra Sklenára možnosť vymýšľať nové veci. Kým zhmotní svoje predstavy, veľa skúša a veľa aj pokazí. Práve voľnosť v tvorbe, keď sedí pri hrnčiarskom kruhu, mu dodáva potrebný motivujúci pocit šťastia.
Roku 2015 bol za svoju tvorbu ocenený titulom majstra ľudovej umeleckej výroby v odvetví majolikovej výroby.