Vynikajúco ovládal techniku štiepania dreva. Touto technikou zhotovoval tradičné holubičky, neskôr prešiel k výrobe úžitkových predmetov tienidiel na osvetlovacie telesá. Tu vyskúšal množstvo tvarov, kde dal vyniknúť ďalšej vlastnosti štiepaného dreva – pružnosť, ktorá pri tradičných výrobkoch nevystupovala do popredia. V roku 1960 získal osvedčenie o priznaní kvalifikácie majster ľudovej umeleckej výroby v odvetví štiepaného dreva, ktoré udeľuje Komisia pre posudzovanie odbornej spôsobilosti pracovníkov ľudovej umeleckej výroby.